Obytná architektúra a predstavy dobrého života
školitelka: Ing. arch. Maria Topolčanská Ph.D., Katedra teorie a dějin umění
 
Témou môjho doktorandského výskumu v oblasti teórie a dejín modernej a súčasnej architektúry je vzťah medzi obytnou architektúrou a predstavami dobrého života (vrátane súvisiacich filozofických a architektonických koncepcií toho, v čom “dobrý život” spočíva). Konkrétnym predmetom skúmania sú súvislosti medzi rôznymi spôsobmi organizovania vzťahu súkromného a spoločného priestoru prostredníctvom architektúry a spôsobmi života, ktoré umožňujú. Tieto vzťahy sledujem na konkrétnom príklade vývoja vnútorných dvorov v typológiách obytných budov v strednej a východnej Európe od polovice 19. storočia až po súčastnosť.
 
Jürgen Habermas vo svojej vplyvnej štúdii o štrukturálnej premene oblastí verejného a súkromného v Európe (Strukturwandel der Öffentlichkeit / 
Štrukturálna premena verejnosti, 1962) na niekoľkých miestach okrajovo poznamenáva ako sa táto štrukturálna premena, ktorá charakterizuje modernitu, odrazila na osude vnútorných dvorov v rôznych západoeurópskych obytných architektúrach (ich marginalizácii v nových spôsoboch obývania domácich priestorov a ich následné dispozičné zmeny, popr. redukovanie až vypustenie). Môj výskum nadväzuje na toto prepojenie osudu vnútorných dvorov v obytnej architektúre so zmenami v organizácii priestoru a života, a zameriava sa na bádanie moderných dejín vnútorných dvorov v stredoeurópskej obytnej architektúre z hľadiska súčasnej teórie architektúry. Skúmanie sa sústredí na vlastnosti jednotlivých typológii vnútorných dvorov vo vzťahu k spôsobom života, ktoré umožňujú (alebo znemožňujú) – od pavlačových dvorov cez vnútrobloky po vybrané reinterpretácie vnútorných dvorov v súčasnej obytnej architektúre.
 
Z hľadiska otázok relevantných v súčasnej teórii architektúry ma v tomto výskume zaujímajú predovšetkým nasledujúce tri podoblasti:
1. Meniaci sa vzťah medzi priestormi bývania ako priestormi starostlivosti a priestormi práce 
2. Bývanie a otázka spoločenskej nerovnosti.
3. Možné súvislosti medzi organizáciou fyzického priestoru a etickou a politickou predstavivosťou a schopnosťou konať.
 

Profesní data

Životopis

Juliana Sokolová vyštudovala filozofiu na University of York, na základe štipendia od Arts and Humanities Research Council UK v štúdiu pokračovala na King's College London. Pedagogicky pôsobila na Fakulte umení v Košiciach. Eseje a formálne dobrodružné texty o architektúre, výtvarnom umení, urbánnom priestore a jazyku publikuje v časopisoch, monografiách a výstavných katalógoch, píše pre rozhlas. Vydala zbierku básní My house will have a roof / Môj dom bude mať strechu (Fra, 2013). V Kine Úsmev v Košiciach je kurátorkou čítaní a premietaní Literatúra a film a rovnomenného rezidenčného programu.